Prepadá váš pes šialenstvu, nevie sa v konkrétnych situáciách ovládať?

Rozumie pes ľudskej reči?

Väčšina z nás bude tvrdiť, že pes rozumie, čo hovoríme. A samozrejme, máme každý po ruke množstvo príkladov. Zoberme si jeden konkrétny, ktorý je asi najčastejší. Slovko „ideme“.

Oblečieme sa na prechádzku, vezmeme do ruky vodítko, a povieme: „Ideme von“. Pes v závislosti od temperamentu na to začne radostne reagovať, vonku ho predsa čaká veľa zábavy. Iná situácia, máme hostí, pes nám leží unudený pri nohách, nik si ho nevšíma, sedíme s návštevou v obývačke, rozprávame sa o tom, kto sa kam chystá na dovolenku, a domáci pán povie: „ My tento rok ideme k moru“. Pes vyskočí, prepadne radostnému šialenstvu, začne behať ku dverám a nazad, skákať, prípadne štekať… Teší sa, že pôjde tento rok k moru? Asi nie…

Jednoducho len začul zázračné slovíčko „ideme“ , ktoré predpovedá jeho obľúbené činnosti, prechádzku, hry so psami alebo s ľuďmi, a podobne. Ako je možné, že sme to nehovorili psovi, a aj tak na to zareagoval?

Dôvodov môže byť viac:

Keď bol šteňa, vždy sme ho volali na venčenie práve slovkom, či vetou začínajúcou „ideme von“, takže sme tomuto slovku dali množstvom opakovaní a radostných zážitkov veľký význam. Prípadne sme ho ešte zosilnili tým, že sme mali radosť, ako sa teší na prechádzku, tak sme sa s ním blbli, veselo ho podporovali opakovaním vetičky: Ideme von? Áno? Bude sranda? Svojím spôsobom sme ho sami naučili pri slove „ideme“ prepadnúť šialenstvu a možno sme si mysleli, akého máme múdreho psa, čo rozumie ľudskej reči.

A možno sme vôbec neučili psa rozumieť slovku „ideme“, nepoužívali ho v rozhovore s ním, je to pes a nebudeme sa s ním rozprávať ako s deckom.

Pes však nemá celý deň nič na práci, len pozorovať svet okolo seba a spájať udalosti do preňho „logických“ súvislostí. Preto ak ste oznámili inému členovi rodiny, že idete na prechádzku a hneď na to ste zobrali psa von, a samozrejme psa venčíte niekoľkokrát denne, slovko ideme si opakovaním spojil s činnosťou, ktorá nasledovala bez vášho vedomého či nevedomého vplyvu. Vy ste ho nič neučili, on sa naučil sám. Pes sa učí 24 hodín denne, nielen vtedy, keď sa ho snažíte naučiť niečo vy.

Keď malé 4-ročné dieťa povie svojej babičke, že je stará ježibaba, všetci sa smejú, aké je milé a vtipné. Keď to zopakuje v období puberty, už je nevychované, drzé a jeho správanie je neprípustné…

Ako sa cítite, keď váš 6-ročný temperamentný pes pri započutí slovíčka „ideme“ prepadne hystérii a radostnému šialenstvu niekoľkokrát denne a nevie sa ovládnuť? Čo robíte v takej chvíli? Lezie vám to na nervy? Už to nie je ani milé ani vtipné, že?

Niečo sme ho chtiac-či-nechtiac naučili, a teraz sa toho chceme zbaviť – ako na to?

Jedna varianta je: „naučený povel, ktorý spúšťa nežiadúce správanie, už nikdy nepoužívať, správanie postupne vyhasne“ :

-vypustiť kritické slovo navždy zo svojho slovníka. V praxi dosť vtipné, ale možno, že ste tak zažratý psíčkár, že dokážete slovo nepoužívať, budete denne mesiace opravovať a usmerňovať ostatných členov rodiny, zažijete s nimi množstvo hádok na túto tému, ak ste dostatočne silní a odolní, možno časom vycvičíte celú domácnosť, a striehnutie na slovko „ideme“ sa vám dostane natoľko pod kožu, že po čase aj v neprítomnosti psa ho hláskujete, ak ho potrebujete použiť, či okamžite skáčete do reči každému, kto ho začne vyslovovať, aby ste ho zastavili. Pes už síce šialenstvu neprepadá, ale okolie si to môže pomyslieť o vás.

Ďalšie varianty sú: „znížiť citlivosť reakcie na naučený povel, ktorý spúšťa nežiadúce správanie, prípadne mu dať žiadny či iný význam“ :

-ak začneme slovko „ideme“ používať v rôznych situáciách, napríklad: ideme spať, ideme jesť, ideme sa umyť….pes bude pravdepodobne stále prepadať šialenstvu, a vy prídete o nervy pri snahe ignorovať jeho pokusy získať vašu pozornosť a „dostať vás na prechádzku“/dosiahnuť očakávaný efekt/, ale časom zistí, že slovko ideme má aj iný význam, ako prechádzku – dlhá a ťažká cesta? Prípadne môžeme začať učiť psa po slovku ideme iné správanie: pred odchodom na prechádzku počkáme, kým sa neukľudní a až keď ticho sedí, vyjdeme von. Poviete si: to by sme sa načakali, vyštekal by nám dieru do hlavy, a podobne…Okrem toho, táto činnosť sa týka skutočného odchodu von, nie spúšťacieho slovka kdekoľvek a kedykoľvek. Nahradiť jedno správanie druhým? Pri slovku „ideme“ naučiť psa pokojne sediť by bolo fajn, ale čo keď to začne robiť vonku, keď potrebujem, aby prešiel cez cestu a vykĺzne mi pri pohľade na približujúce sa auto slovo ideme?

Ďalšia varianta zástancov „tvrdej ruky“: trest za nežiadúce správanie:

-nakričím na psa, jednu mu vylepím a je pokoj…Pýtam sa: funguje to dlhodobo? Dokedy je pokoj? Kým sa situácia nezopakuje? Koľkokrát ste použili tento postup? Zmenilo sa niečo časom k lepšiemu?

Asi najideálnejšie bude naučiť psa sebaovládaniu – ale to je predsa tak komplexné a dlhodobé…

Kradne váš pes voľne dostupné aj temer nedostupné pamlsky, jedlo a podobne?

Situácia: Majitelia majú viac psov, návštevy majú zakázené k nim chodiť s pamlskami vo vreckách, kŕmiť ich, pretože psi prepadajú šialenstvu, robia všetko možné, aby sa k dobrotám dostali, odkusujú vrecká z búnd, vylezú ľuďom obrazne až na hlavu. – V zmysle predošlého metóda vypustenie slova zo slovníka.

Iný príklad: Pes „zdrojár“ cíti vôňu pamlskov vo vrecku, začne útočíť na ostatných psov a odháňať ich od zdroja potravy. Kto je na vine? Zasa ten, čo má pri sebe pamlsky… V zmysle predošlého metóda vypustenie slova zo slovníka.

Čo títo psi vedia? Čo sa naučili v súvislosti s jedlom? Prepadať šialenstvu.

Ďalší príklad: Misky s pamlskami sú voľne položené po byte v dosahu psa, vrecká plné pamslkov, pes sa ich ani nedotkne. Majiteľ vezme do „pohotovosti“ pamsky alebo tanier s jedlom, a pes začne reagovať na základe svojej skúsenosti, ako sa k jedlu dostane: – V zmysle predošlého metóda naučenie náhradného vhodného správania a „sebaovládania“.

  1. a) majiteľ ho menom, či povelom vyzve, aby niečo spravil, on poslúchne, zarobí si na odmenu – cvičenie
  2. b) majiteľ ho ignoruje, pes vie, že keď si ľahne na zem a pritisne si čumák k podložke a pokojne bude čakať, príde odmena – sú pripravení napríklad chodiť do reštaurácie
  3. c) majiteľ sa naňho pozerá, nič nehovorí, pes vie, že ak sa bude pokojne správať, ticho sedieť, nič neriešť, príde odmena-úprava správania zrdojára
  4. d) pamlsky sú voľne pohádzané po zemi, pes leží, kým nedostane povel „zober“, nevezme si ich, pretože počas učenia sebaovládania vždy, keď sa zdvihol, aby si nejaké zobral, pamlsky majiteľ zakryl, zdvihol a podobne

Máte na výber, čo a ako psa naučíte, len myslite vždy na to, kedy a ako sa pes učí.