Dominový efekt zvládnutia strachu – „Fearful Dog Judo“

Triedim si poznámky zo skvelého seminára s Jane Killion (autorky knihy When Pigs Fly – v českom preklade Jak trénovat nemožného psa) , teším sa z úspechov dosiahnutých s Mimikom za posledné dva dni a zároveň premýšľam nad odpoveďou na otázkou, ktorú som nedávno dostala: Ako získať takú dôveru psa, aby sa vo chvíli strachu spoliehal na mňa?

Jednoduchú odpoveď na otázku nemám, preto som premýšľala, čo všetko som robila ja s mojím ustrašeným neistým psom, nebolo toho málo, zo začiatku metódou pokus – omyl, až kým sa to jedného dňa naozaj viditeľne nezačalo všetko obracať na dobrú cestu.

Dnes sa Mimik spolieha na mňa a dokáže v 90% prípadov svoj strach temer okamžite spracovať a fungovať ďalej normálne.

Jane Killion nám spomínala výsledky výskumu, kedy prekonanie konkrétneho strachu / fóbie zvýšilo všeobecne sebadôveru, pozitívny prístup k životu, úspešnosť jedinca a schopnosť prekážky vnímať ako výzvu. Poviete si, nič nové pod slnkom.

Ako však dosiahnuť prekonanie strachu u psa?

Stačí vedieť zhodnotiť situáciu, mať dobrý plán a byť schopný v prípade potreby okamžite reagovať na emocionálny stav psa či okolité prostredie.

Áno, človek má v hlave zažité poučky typu: nikdy neodmeňovať strach! Neustupovať psovi, keď niečo odmieta a podobne…No na druhej strane, ak je situácia na psa príliš, a človek naňho v strese zatlačí, všetko sa môže ešte viac zhoršovať.

Ako prvý jasný ukazovateľ, kedy už pes nie je schopný sa učiť, dostáva sa nad hranicu zvládania stresu (nastupuje distres) som začala používať jednoduchú metódu: odmietanie pamlskov. Signál, že psa treba zo situácie okamžite vyviesť a pomôcť mu upokojiť sa.

Ďalšia úloha je možno z prvého pohľadu troška náročná, ale veľmi užitočná. Naučiť sa čítať reč tela psov. Poznať svojho psa. V tomto prípade považujem za minimálne „povinné čítanie“ pre každého majiteľa psa knižočku Turid Rugaas „Calming Signals“, v českom preklade Konejšivé signály. Schopnosť pozorovať psa v rôznych situáciách, zhodnotiť jeho emocionálny stav a predpokladať jeho reakcie je základný kameň zvládania ťažších situácií a prípadnej okamžitej zmeny plánu, ako mu pomôcť v danej chvíli.

Priebežne učiť a odmeňovať psa za správne (pre nás želané) reakcie v strese, strachu…Výcvik psa nemusí byť zameraný len na zvládanie cvikov či trikov, keď idem po ulici s reaktívnym psom, a pochválim či odmením ho za to, že prejde okolo objektu svojho strachu (pes, človek, smetný kôš, čokoľvek) pokojne, učím ho, aké správanie sa mu vyplatí, pomáham mu zvládať stres. V prípade, že pes už má za sebou históriu nejakého zvládnutého strachu, má väčšiu sebadôveru, aj dôveru vo svojho majiteľa. Získa tak zručnosť spracovávať svoj strach a nepodliehať panike.

Vždy zachovať chladnú hlavu, neprenášať na psa svoje obavy a nervozitu. Pes je veľmi citlivý na naše zmeny nálad, keď idem ja pokojne, nech sa deje čokoľvek, pes sa cití bezpečnejšie, pretože mu nepotvrdzujem jeho pocit, že sa deje niečo nebezpečné, na čo by mal reagovať.

Nastavenie plánu na zvládnutie prekonania strachu: je užitočné poznať základné metódy na zvládanie a prekonanie pocitu ohrozenia psa a na nich stavať. Predovšetkým si premyslím celý postup tak, aby bola čo najväčšia šanca na úspech. Naplánujem si drobné pauzy, aby sa pes upokojil a nezvyšoval sa tlak na jeho psychiku bez prestávky. Vopred zhodnotím, čo všetko mi pomôže psa naladiť na čo najlepšie pocity pred začiatkom lekcie. Nepracujem s unaveným, hladným či nervóznym psom, ktorý má prípadne nejaké fyzické akútne problémy, bolesť a podobne.

Následky sú rovnako dôležité – či už výcvik, alebo zvládanie stresových situácií vyplaví do tela psa veľa hormónov a psychicky i fyzicky ho vyčerpá, preto následné zabezpečenie dostatočného odpočinku pomôže psovi spracovať prežité a zrelaxovať bez následkov. Po lekcii na prekonanie strachu už so psom nebudem cvičiť, nechám ho vyspať sa v pokojnom prostredí a v ten deň už zažívať len príjemné veci.

Príklad č. 1 – kladina

Nešťastnou zhodou okolností a nesprávnym odhadnutím situácie si Mimik vybudoval tak ťažkú fóbiu z kladiny (ktorú predtým v pohode zvládal) a všetkých naklonených povrchov, že som pol roka s jeho strachom nedokázala pohnúť. Po tom, ako raz konečne vyliezol na kladinu, hore v ňom začal rásť strach, stuhol a pozeral, kadiaľ z toho von, napriek tomu, že som sa ho snažila pevne držať, mi preskočil cez hlavu a riskoval zlomeninu nôh, som si uvedomila, že na to budem musieť ísť inak, bez akéhokoľvek nátlaku a dosiahnuť, aby to zvládol dobrovoľne a v uvoľnenom stave.

Vrámci teórie učenia som pri zlomovom momente zvládnutia strachu použila „negatívne upevnenie“-čo to je? Využívam pocit úľavy, ktorý pes cíti, ak sa vzdiali od objektu strachu,alebo ustúpi do bezpečného priestoru.

Celá lekcia trvala približne 2×3 minúty s 10 minútovou prestávkou. Prvé priblíženie ku kladine bolo na pár metrov – keď ho Mimik zvládol bez náznakov obáv, či pokusov vyhnúť sa smeru – prišla pochvala/odmena a ustúpili sme smerom od kladiny. Takto po malých krôčkoch sme sa dostali ku kladine, potom som odmenila 1 krok na kladinu pochvala, pamlskok odhodeny mimo kladinu– a bonus bola možnosť z kladiny odísť (samozrejme okrem pochvaly a pamlsku), 3 kroky a znova, 5 krokov po kladine a znova, a keďže sme nemali k dispozícii tréningovú nízku kladinu, aby mohol aj v hornej vodorovnej časti odísť, raz sme ho zložili na rukách dole, a druhý raz sme mu pomohli spolu s úžasnou trénerkou Kačkou výdatnou psychickou podporou (povzbudzovanie veselým hlasom, akoby to bola zábava) bez akéhokoľvek nátlaku situáciu zvládnuť a prejsť kladinu až do konca. Po dlhšej pauze (asi 10-15 minút) už Mimik chodil po kladine, ako keby sa na nej narodil a všetky obavy boli zabudnuté.

Táto príhoda sa stala v jeho živote zlomovým okamžikom, pretože mal možnosť výberu a celú akciu zvládol na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia. Až s odstupom času som si uvedomila, že sme spustili dominový efekt zvládania aj iných strachov a upevnili jeho vieru v to, že ho nebudem do ničoho nútiť, a pomôžem mu v kritickej situácii.

Veľakrát nedokážeme nastaviť modelovú situáciu a trénovať zvládanie strachu postupne v cvičnom prostredí, ale sme so psom „hodení do vody a musíme plávať“. Aj vtedy sa dá niečo robiť a dosiahnuť pozitívnu zmenu.

Príklad č. 2 – víchrica

V jednom z období strachu 7-mesačný Mimik zažil za silného vytrvalého vetra veľmi nepríjemné opakované skúsenosti, a keďže psi si vytvárajú spojenia aj s prostredím, odvtedy akonáhle fúkal silný vietor, cítil obavy a venčenie bolo preňho dosť nepríjemné. Časom sme zaradili rôzne hry, bežný vietor už si veľmi nevšímal, no včera prišla na Slovensko veterná smršť, lámalo stromy, a nárazový vietor bol ozaj silný. Vonku sme sa dostali na miesto, kde som aj ja mala problém vo vetre sa nadýchnuť, Mimik ostal stáť s tým, že ďalej teda nejde, v očiach zúfalstvo, uši sklopené…Bežne takéto odmietanie riešim ignoráciou a čakám, kedy pochopí, že smer chôdze meniť nebudem a pridá sa ku mne. Tentokrát ale vietor zavyl, stromy nad nami sa ohli temer až k zemi, pes uskočil dozadu, skrútil sa do klbka, zavrel oči, a bolo mi jasné, že mu musím pomôcť. Tak som ho pohladila, začala pomaličky cúvať otočená tvárou k nemu, jasným pokojným hlasom som mu oznámila, že to zvládneme a Mimik prekonal svoj strach a krok za krokom sme došli na lúku, kde sme sa hodinu vietor-nevietor hrali s jeho najobľúbenejšou hračkou.

Príklad č.3 – mixér

Mixér považoval môj pes, ktorý sa bál zvukov, za dosť desivú záležitosť. Ale keďže sme bojovali s množstvom iných pre mňa podstatnejších problémov, občasné mixovanie som neriešila, a pes si to väčšinou odtrpel vo vzdialenej miestnosti. Keď som začala robiť zmrzliny, odrazu mixér a šľahač bežali každý deň, a začala som pociťovať potrebu Mimikovi uľaviť v jeho nepríjemných pocitoch. Použila som možno nie úplne najúčinnejšiu metódu – čisté protipodmieňovanie (bez desenzibilizácie) – akonáhle som došľahala, či domixovala, dostal ochutnávku sladkých krémov do misky. Dnes, keď počuje, ako vyberám tieto prístroje zo skrinky, automaticky si ľahne na dohľad a radostne čaká svoju odmenu.

Príklad č.4 – vysavač

Vysavač je špeciálna obluda: okrem hrozných meniacich sa zvukov podľa nasatého obsahu či povrchu aj „útočí“ – hubica vyráža proti Mimikovi… Jeho reakcia na vysavač bola zúfalá, panické pobiehanie po byte, dychčanie, neschopnosť nájsť bezpečné útočisko, občas sme mysleli, že skolabuje. Takže som vysávala zásadne v čase, kedy niekto zobral psa na dlhšiu prechádzku do lesa. Dnes však nebolo inej cesty, ako začať vysávať pri ňom, lebo nebol k dispozícii žiadny pomocník. Sadla som si ráno ku káve, a pripravila podrobný plán, ako celú situáciu čo najlepšie zvládnuť. Vrámci ranného venčenia dopriať psovi maximálne potešenie a fyzické vybitie – hry, preťahovanie, behanie… Zrušila som každodennú privykačku na venčenie inou osobou, vzdala som sa plánov na výcvik, psa som nakŕmila, počkala, až si ľahne na najbezpečnejšie miesto v byte – na sedačku, a začala vysávať na opačnom konci bytu. Občas som pustila z ruky vysavač, prišla k nemu keď mal uvoľnený výraz v tvári, nasledovala pochvala/odmena. Nakoniec prišla na rad obývačka so sedačkou, odkiaľ ma po očku pozoroval. Vždy som svojím telom tvorila bariéru medzi vysavačom aj hadicou, dávala som si pozor, aby hubica chodila zásadne v paralelnom smere voči Mimikovi, nikdy v smere oproti nemu. Stratégia fungovala, až kým som sa nepriblížila na meter od neho. Vtedy vstal, a nabral samovražedný smer cez operadlo sedačky na šmykľavú parketovú podlahu. Keďže som však videla, ako v polohe visiac cez brucho zameriava výšku a vzdialenosť, nechala som ho skočiť a verila, že to jeho pohybový aparát prežije bez ujmy na zdraví. Napriek všetkému hluku ostal v miestnosti a ľahol si do svojej klietky bez prejavov narastajúcej nervozity.

Ak máte pocit, že otázka získania dôvery psa nebola zodpovedaná, budem sa jej venovať neskôr podrobnejšie, keďže ju považujem za základný stavený kameň vzťahu,výchovy a výcviku.